classic

• Moja matka Terézia Fecková bola krásna mladá žena, ktorá emigrovala do Ameriky z východnej Európy (z časti vtedajšieho rozpadávajúceho sa Rakúsko-Uhorska, ktorá sa dnes nazýva Slovensko). Prišla krátko po začiatku 20. storočia, v podstate ešte dievčatko v otrhaných handrách. Jej rodina bola veľmi chudobná a to malo na ňu veľký vplyv, do konca života sa bála straty. Tvrdila, že jej otec bol profesor, no v skutočnosti bol murárom. Mama jej zomrela, keď bola ešte dieťa. V šestnástich sa vydala za istého mladíka, no zakrátko sa s ním rozviedla, pretože ju vraj bil.

Otec, ktorý bol oveľa vzdelanejší než ona, sa s ňou zoznámil v čase, keď pracovala ako biletárka v divadle Alhambra Theater v Clevelande. Začala sa s ním stretávať a rozhodla sa, že konvertuje z rímskokatolíckeho náboženstva na relatívne voľnejšiu (a možno aj menej známu židovskej rodiny jej milého) kresťanskú vieru. Čoskoro otehotnela a napriek veľkému tlaku svojej rodiny dieťa (môjho brata Arthura) aj  porodila. Arthur starší a Terézia sa zosobášili až neskôr. Otec to urobil pod nátlakom a ja mám podozrenie, že keby nebol taký čestný, opustil by ju. Nie som si istý, či ho mama veľmi milovala, alebo sa jej iba bridil potrat, alebo mala iné dôvody na vstup do manželstva, no napokon si zvolili spoločný život a usadili sa.

 

• Herec, automobilový pretekár a filantrop Paul Newman (1925-2008) v týchto posmrtne vydaných memoároch - ako sám hovorí - „uvádza veci na pravú mieru” a „rozbíja mýty”, ktoré sprevádzali jeho život a kariéru... Newmanov príbeh sa odvíja v pokornom, miestami humornom rozprávaní prerušovanom úprimným obdivom nad zvratmi, ktoré jeho život nabral, zamyslením sa nad intenzitou jeho vášne k manželke Joanne Woodwardovej, náklonnosťou k deťom a trápením, že ich nedokázal ochrániť pred nástrahami slávy, Newmanov hlas je popretkávaný zápismi od priateľov, príbuzných a kolegov, ktorých spomienky osvetľujú, vďaka čomu sa stal medzinárodným sexsymbolom a čo narúšalo jeho boj s alkoholizmom a so smútkom smerujúcim k tragédii. Tento kolektívny pohľad povyšuje knihu zo skromnej autobiografie na diferencovanejší, ľudský portrét - so „zdanlivou pravdou”, po ktorej Newman túžil, keď nahrával svoj záznam. 

 

DRSNE ÚPRIMNÉ MEMOÁRE JEDNEJ Z NAJVÄČŠÍCH AMERICKÝCH FILMOVÝCH IKON

A). Paul Newman vo svojich memoároch úprimne opisuje celý svoj život: traumatické detstvo, kariéru, pitie, spomienky na Marlona Branda, Jamesa Deana, Elizabeth Taylorovú, Johna Hustona, ale aj svoje najväčšie herecké roly, intímny život s Joanne Woodwardovou či svoje najvnútornejšie obavy, vášne a radosti.

B). V roku 1986 sa Paul Newman a jeho najbližší priateľ, scenárista Stewart Stern, pustili do výnimočného projektu. Stewart mal zostaviť jeho pamäti. Predstava bola taká, že Newmanova rodina, priatelia a tí, ktorí s ním úzko spolupracovali, podajú svoju výpoveď o hercovom živote. A následne bude Paul Newman spolupracovať so Stewartom a podá svoju verziu príbehu. Jedinou podmienkou bolo, že každý, kto sa zúčastní na nahrávaní, musí byť maximálne úprimný. Rovnaká podmienka platila aj pre samotného Newmana.

C). Projekt trval päť rokov a výsledkom sú neobyčajné memoáre, zostavené z tisícov strán prepisov. Newmanovo rozprávanie je silné, niekedy vtipné, inokedy bolestné, vždy však hlboko úprimné. Rozprávania priateľov z detstva a kamarátov z námorníctva, rodinných príslušníkov a filmových a divadelných spolupracovníkov, ako sú Tom Cruise, George Roy Hill, Martin Ritt a John Huston, ktoré sa objavujú v celom texte, dodávajú Newmanovmu príbehu bohatosť, farebnosť a zaujímavú rôznorodosť.