ViktorS

Píšem to tu o dosť neskôr ako som si filmy pozrel, ale chcel som si tu tak zaznamenať svoju spomienku aj keď nebude už tak aktuálna. Nebudem sa teda až tak rozpisovať.

O Skrotenej hore som počul už dávno, ale nikdy mi neprišla na um, keď som si po večeroch hľadal nejaký film na pozretie. No predsa len raz som si na ňu spomenul, respektíve som na ňu narazil a nedalo mi to, tak som si ju pozrel. A musím povedať, že ma tá snímka veľmi milo prekvapila. Vedel som o akú tematiku sa bude jednať, ale aj tak som niečo takto silné nečakal. Zapôsobilo to na mňa a naozaj som to nemohol dostať pár dní z hlavy. Veľmi emotívny príbeh, ktorý aj keď bol v určitých ohľadoch idealizovaný, tak pôsobil veľmi skutočne a uveriteľne. Krásne prostredie, v ktorom bol zasadený krásny príbeh o tragickej láske a predieraní sa človeka životom ma chytil za srdce.

Čo sa filmu Million Dollar Baby týka, tak tento film som raz videl, keď som bol malý, ale videl som iba jednu z posledných scén, keď sa Frankie lúčil s Maggie. Občas som si na tú scénu spomenul, ale nikdy mi nejako nenapadlo, že by som mohol skúsiť nájsť ten originálny film, z ktorého som si to pamätal. No raz na mňa ,,vybehol“ plagát Million Dollar Baby a hneď mi bolo pri pohľade naň jasné, že toto je práve ono. A síce som vedel ako to skončí, tak bola by určite chyba si nepozrieť celú snímku a nevidieť, čo záverečnej scéne predchádzalo. A teraz viem povedať, že jej predchádzal úžasný silný príbeh, v ktorom každá jedna scéna mala zmysel. Skvelá športová dráma so zaslúženým Oscarom.

Nestáva sa mi to často, že by som v tak krátkom čase vzhliadol dve silné, emotívne drámy. Po ich dopozeraní mi bolo smutno, preto sa občas pýtam sám seba: ,,Prečo si to robím?“ Asi preto, lebo si myslím, že v takýchto drámach tkvie najväčšia sila filmu. Alebo si rád pripomínam tie emócie, po ktorých sa musí človek aj na chvíľu zamyslieť. Ale kto chce byť smutný? Dôležité je svoje emócie s niekým zdieľať. Ale je to asi skôr vec vkusu.