Darth Maul

Finálové bilancovanie minulého roka som uzavrel úprimným želaním. Do roku 2021 som si prial viac pokoja. Hoci sa mi toto prianie celkom nevyplnilo a celý svet prežil ďalších veľmi náročných tristošesťdesiatpäť dní, tak s úsmevom na tvári dokážem na uplynulom roku nájsť viacero pozitívnych stránok. Medzi drobnosti, ktoré mi priniesli radosť, určite patria aj filmy.

Po hluchých prvých siedmich mesiacoch, počas ktorých som okolo kina ani neprešiel, sa situácia upokojila a po zvyšok roka som si v prítmí kinosál vychutnal šesť filmov. Všetko to začalo menej kvalitnými tunajšími snímkami Správa a Prvok, Šampón, Tečka a Karel. Slovenskej dráme z prostredia koncentračných táborov chýbalo komplexnejšie spracovanie. V českej komédii absentoval inteligentnejší humor, ktorý som od Patrika Hartla očakával. Rozhodnutie kúpiť si lístok práve na tieto dva filmy asi len dokazuje, ako veľmi mi kino chýbalo.

Oči som teda s nádejou obrátil k zahraničnej produkcii, ktorá predsalen sľubovala o čosi väčšiu kvalitu. Na začiatku októbra dorazil do kín piaty James Bond. Usúdil som, že nie je čas vyčkávať a napriek pôvodnej skepse som sa s chuťou posadil pred strieborné plátno. No Time to Die som si užil a myslím si, že vo výsledku išlo o viac ako dôstojnú bodku za celou sériou. Preto úplne zaslúžené štvrté miesto v mojom tohtoročnom filmovom rebríčku. 

To najlepšie zo sveta pohyblivých obrázkov v roku 2021 však malo ešte len prísť. Ridley Scott je už poriadny veterán filmového priemyslu, no stále dokáže prekvapiť. A ešte ako. Jeho Last Duel, veľkolepá historická dráma s komornou atmosférou, síce prepadla v oblasti tržieb, ale časom sa z nej určite stane klasika. U mňa je v rámci celého roka na striebornej pozícii.

Pár dní po Last Duel rezonovala v kinách celého sveta dlho očakávaná premiéra sci-fi filmu Duna. Na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov George Lucas varoval Davida Lyncha, že Dunu nie je možné sfilmovať. Mýlil sa. Denis Villeneuve to o štyri desaťročia neskôr dokázal. Pod jeho režisérskou taktovkou vzniklo veľdielo, ktoré vo filmovej histórii nemá obdobu. Bol to pre mňa (kino)zážitok v najčistejšom a najkrajšom zmysle daného slova. Jednoznačne najlepší film roku 2021.

Na pomyselné tretie miesto sa na konci novembra vyšvihla novinka Wesa Andersona s lakonickým názvom French Dispatch of the Liberty, Kansas Evening Sun. Každý film tohto texaského režiséra je sviatok a ja sa už teraz neviem dočkať, do akej témy sa zapletie nabudúce.

Doba sa nám postupne mení a premiéry filmov neprebiehajú výhradne len v kinách, preto som do môjho koncoročného prehľadu prvýkrát zaradil aj najlepšiu VOD premiéru. Pre mňa ňou celkom jasne bolo Don't Look Up, ktoré sa tvorcovia rozhodli vypustiť do sveta 24. decembra.

Tohtoročné bilancovanie minulého roka by som chcel opäť uzavrieť úprimným želaním. A asi predsalen zostanem pri tom pokoji.

Prajem vám všetkým pokojný a na kvalitné filmy bohatý rok 2022!